Benjamín

Kliešť, ktorému som spočiatku neprikladal význam

V lete 2023 som bol na turistike. Až na druhý deň som si na tele všimol kliešťa. Pri jeho odstraňovaní sa mi ho nepodarilo vytiahnuť úplne, napriek tomu som si z toho spočiatku nerobil veľké starosti. Neochorel som okamžite a nevšimol som si ani typický červený fľak. Tým som túto záležitosť považoval za uzavretú.

Približne o dva až tri týždne neskôr som sa venoval intenzívnemu športu. Zároveň som utrpel silné spálenie od slnka. Na druhý deň som zrazu ochorel a zostal som ležať v posteli. Nikdy v živote som sa necítil taký chorý. Nebol to ten bežný pocit ako pri chrípke, keď človek vie, že o niekoľko dní bude zase lepšie. Hlboko vo vnútri som hneď cítil, že niečo nie je v poriadku. Môj zdravotný stav sa zhoršoval veľmi rýchlo. Mal som okrem iného problémy so srdcom, prejavy ochrnutia, bolesti svalov a nervov a prakticky žiadnu energiu. Cítil som sa, akoby moje telo niekto vytiahol zo zásuvky.

V 30 rokoch som sa cítil ako 90-ročný

Ochorenie malo obrovský vplyv na môj každodenný život. Niekoľko týždňov som trávil veľmi veľa času v posteli. Aj veci, nad ktorými som predtým vôbec nepremýšľal, sa zrazu stali výzvou. Vyjsť po schodoch bolo takmer nemožné. Musel som si opakovane robiť prestávky a veľmi presne si rozdeľovať svoje sily.

Bolo to pre mňa obzvlášť ťažké, pretože pohyb bol vždy dôležitou súčasťou môjho života. Vždy som bol aktívny, športoval som a bol som zvyknutý viesť svoj každodenný život samostatne. Zrazu už nič z toho nebolo samozrejmosťou. V tom čase som bol samostatne zárobkovo činný a viedol som vlastnú firmu. Od mojej pracovnej schopnosti záviselo, či budem mať príjem alebo nie. Okrem toho som dva dni v týždni pracoval v škole pre deti so špeciálnymi potrebami. V podstate som si nemohol dovoliť vypadnúť z pracovného kolotoča. Moje telo mi však nedalo na výber.

Strach, že už nikdy nebudem môcť žiť normálny život

Fyzické ťažkosti boli zlé. Ešte náročnejšie však niekedy boli moje myšlienky. Najhorší bol strach, že už možno nikdy nebudem môcť viesť normálny život. Pýtal som sa sám seba, či budem niekedy opäť úplne zdravý. Či budem môcť znovu športovať. Či budem môcť pokračovať vo svojom pracovnom živote. A dokonca aj to, či si jedného dňa vôbec budem môcť založiť rodinu. Najmä v začiatkoch bolo veľa dní, kedy som bol takmer zúfalý.

Okolo témy lymskej boreliózy človek nájde nespočetné množstvo názorov, možností liečby a skúseností iných ľudí. Čím viac som čítal, tým väčšia bola niekedy moja neistota. Najmä desivé príbehy iných pacientov ma veľmi zaťažovali. Začal som premýšľať, či aj môj život teraz nebude natrvalo poznačený bolesťami, vyčerpaním a obmedzeniami.

Postupne som si však uvedomil, že tento strach mi nepomáha. Nemohol som kontrolovať, aké skúsenosti mali iní ľudia. Mohol som sa však naučiť brať svoje vlastné telo vážne. Preto som sa začal menej sústrediť na príbehy ľudí okolo a viac vnímať signály svojho vlastného tela. Čo mi robilo dobre? Čo ma stálo príliš veľa síl? Kedy som potreboval oddych? A čím som mohol svoje telo v každodennom živote podporiť? Tieto otázky sa stali mojím kompasom.

Nebolo pre mňa ľahké, keď ma nebrali vážne

Keď som kvôli svojim ťažkostiam navštívil svojho vtedajšieho všeobecného lekára, mal som bohužiaľ pocit, že ma neberie vážne. Potreboval som potvrdenie od lekára pre svojho zamestnávateľa, no ani to mi spočiatku nechcel vystaviť. Rozprával som mu o svojich príznakoch a neskôr aj o analýze krvi pomocou mikroskopu v tmavom poli, ktorú som absolvoval. Keďže s touto metódou nemal skúsenosti, spochybňoval závery, ktoré z nej boli vyvodené. Bolo to pre mňa veľmi frustrujúce.

Jasne som cítil, ako zle mi je. Zároveň som však mal pocit, že sa za to musím ospravedlňovať a obhajovať. Táto skúsenosť výrazne narušila moju dôveru a odvtedy som už k tomuto všeobecnému lekárovi nešiel.

Našťastie som mal vo svojom súkromnom okolí priateľa, ktorý bol v minulosti riaditeľom škôl Paracelsus vo Švajčiarsku. Zavolal som mu a opísal mu svoje ťažkosti. Dohodli sme si stretnutie, pri ktorom vykonal analýzu krvi v tmavom poli. Analýza podľa jeho názoru ukázala výrazné odchýlky a silnú bakteriálnu záťaž. Spoločne sme moje ťažkosti spojili s uhryznutím kliešťom spred niekoľkých týždňov. Tento moment bol pre mňa úľavou. Nie preto, že by tým bolo zrazu všetko vyriešené. Ale konečne som mal pocit, že moje vnímanie situácie bolo potvrdené. Nevymýšľal som si svoj stav. Moje telo bolo skutočne výrazne zaťažené.

Ešte dôležitejšie však bolo, že sme sa nerozprávali iba o probléme, ale aj o tom, čo konkrétne môžem urobiť, aby som svoje telo podporil. Vďaka tomu som mal po prvýkrát opäť pocit, že nie som úplne bezmocný.

Hľadanie celostnej cesty

Začal som sa intenzívne zaoberať rôznymi možnosťami. Narazil som pritom na knihu Stephena Harroda Buhnera o rastlinných prístupoch pri lymskej borelióze. Fascinovalo ma, aké vlastnosti a účinné látky rastliny a byliny majú a akým rozmanitým spôsobom sa tradične využívajú.

Bolo mi jasné, že chcem svoje telo podporovať na viacerých úrovniach. Zároveň kladiem veľký dôraz na čo najčistejšie produkty s čo najnižším obsahom škodlivín. Hľadal som riešenie, ktoré by sa dalo jednoducho začleniť do môjho každodenného života. Nechcel som každý deň triediť a užívať nespočetné množstvo jednotlivých kapsúl. Pri tomto hľadaní som natrafil na Onlyx. Ich metóda ma presvedčila tým, že užívanie bolo jednoducho nastavené a ku kapsulám s bylinami som dostal zrozumiteľný návod. Niekoľko mesiacov som užíval BORELISET – Kompletný balíček na boreliózu spolu s DUOTOXOM.

Počas tohto obdobia som svoje telo veľmi pozorne sledoval. Napríklad v noci som si častejšie všimol zvýšenú telesnú teplotu. Mal som pocit, akoby moje telo intenzívne pracovalo. Postupne som začal pozorovať ďalšie zmeny: mal som viac energie a jednotlivé príznaky začali slabnúť. Nebol to jeden veľký dramatický moment, keď zrazu všetko zmizlo. Boli to mnohé malé pokroky. A každý jeden z nich mi dával novú nádej.

Nielen jeden produkt, ale mnoho vedomých krokov

Je pre mňa dôležité zdôrazniť, že počas tohto obdobia som neužíval iba bylinné kapsuly. Snažil som sa svoje telo podporovať celostne. Patrila k tomu okrem iného zásaditá strava zameraná na podporu pri zápalových procesoch, návštevy sauny, aromaterapia, pobyt v lese a predovšetkým dostatok odpočinku.

Začal som žiť vedomejšie a pozornejšie si všímať, ako moje telo reaguje na jednotlivé záťaže. Zároveň som sa musel naučiť, že moja vôľa bola niekedy rýchlejšia ako moja fyzická regenerácia. V tom čase som hrával v street-hokejovom klube a veľmi som sa chcel čo najrýchlejšie vrátiť na ihrisko. Preto som začal so športom opäť pomerne skoro. Moje telo mi však jasne ukázalo, že toho bolo ešte príliš veľa.

Po väčšej záťaži som opakovane zažíval menšie zhoršenia. Bolo to frustrujúce, pretože som sa chcel opäť cítiť ako predtým. Zároveň som sa vďaka tomu naučil nesnažiť sa pokrok vynútiť. Začal som svoje telo opäť zaťažovať pomaly a kontrolovane.

Postupne boli príznaky stále slabšie. Moja energia sa vracala a s ňou aj veľká časť kvality môjho života. Po niekoľkých mesiacoch som sa napokon cítil bez ťažkostí. Bylinné kapsuly som potom ešte určitý čas užíval v nižšom dávkovaní.

Dnes môžem ísť opäť naplno

Dnes môžem opäť športovať, fyzicky pracovať a žiť svoj každodenný život bez vtedajších obmedzení. Nedávno som objavil čaro padelu a môžem ísť pri ňom opäť naplno.

Aktuálne renovujem naše sídlo. Táto práca si vyžaduje veľa času, energie a fyzickej sily. To, že to všetko dnes opäť zvládam, vo mne vyvoláva veľkú vďačnosť. Pretože dnes už viem, aké to je, keď sa človeku zdá aj obyčajné schodisko neprekonateľné. Možno práve toto je jedna z najväčších zmien: kedysi bola pre mňa zdravie samozrejmosťou. Dnes je darom.

Zdravie pre mňa znamená slobodu

Vďaka ochoreniu sa môj pohľad na zdravie zásadne zmenil. Zdravie pre mňa dnes znamená slobodu. Slobodu môcť sa so svojím telom realizovať na všetkých úrovniach. Slobodu športovať, pracovať, robiť rozhodnutia a aktívne si tvoriť svoj život.

Ochorenie ma však naučilo ešte niečo iné: hovoriť nie. Kedysi som bol človek, ktorý takmer vždy povedal áno. Chcel som pomáhať, byť tu pre ostatných a nikoho nesklamať. Počas ochorenia som si však uvedomil, že každé áno druhým môže byť niekedy zároveň nie mne samému. Dnes sa rozhodujem vedomejšie. Už nemám výčitky, keď poviem nie, aby som mal čas na seba, svoje zdravie a svoje telo. Počúvam pozornejšie. Nielen ostatných ľudí, ale predovšetkým sám seba.