Z beznádeje k plnému uzdraveniu: Môj boj s boreliózou

Bude to príbeh o mojom boji s boreliózou, ktorý bol dlhý, extrémne náročný, ale má šťastný koniec. Vždy, keď som bola na úplnom dne som si vravela, že keď sa z toho raz dostanem, musím to pustiť do sveta. Ak by to malo pomôcť, povzbudiť, dodať energiu čo i len jednému človeku, určite to stojí za to. Stále je to však najťažší príbeh, aký som kedy písala.

Predtým, než sa všetko zmenilo

Vždy som bola cieľavedomé, pozitívne a vyrovnané dievča plné energie, so stabilným rodinným zázemím a bez akýchkoľvek zdravotných problémov. Ako dieťa som v škole excelovala a mala perfektnú dochádzku. Zo školy som chodievala rovno na tenisové tréningy, víkendy som trávila vonku na bicykli alebo lyžiach, milovala som akúkoľvek aktivitu. Moji rodičia aj súrodenci boli všetci zdraví a vo veľmi dobrej kondícii.

V období, keď som študovala na vysokej škole, budovala si chodníčky v práci a zároveň sa zanietene venovala športu, mi začal zdravotný stav pomalými krôčikmi meniť životné plány.

Čas neistoty: Hľadanie príčiny mojich záhadných problémov

Na jar v roku 2019, vo veku 22 rokov, som si začala na svojom zdraví postupne všímať zmeny. Začala som pociťovať neprirodzenú únavu, migrujúce bolesti tela, časté virózy a dlhšiu rekonvalescenciu po chorobách. Po opakovaných vyšetreniach u všeobecnej lekárky, pri ktorých sa žiaden problém nenašiel, som ťažkosti pripisovala prepracovaniu. Rozhodla som sa trochu zmierniť tempo a dopriať telu viac oddychu. Môj zdravotný stav sa však nezlepšoval, problémy sa naďalej prehlbovali a pridávali ďalšie zvláštne symptómy, a to aj napriek značnému poľaveniu v povinnostiach a aktivitách. Postupne som zvládala v rámci dňa iba minimum aktivít, vymeškávala som vyučovanie v škole, skresávala angažovanosť v práci a bola nútená rušiť športové aktivity či stretnutia s priateľmi. Neustále som sa cítila ako s chrípkou a horúčkou aj napriek tomu, že moja teplota bola (ak vôbec) iba mierne zvýšená.

Pri ďalšej návšteve všeobecnej lekárky na jeseň 2019 som mala opäť všetky výsledky v norme, tentokrát mi však zmerali aj hodnoty infekcií a objavili vysoko aktívnu Mycoplasma pneumoniae. Dostala som teda antibiotiká na 6 týždňov a mala pocit, že sme konečne objavili príčinu mojich problémov a ja sa čoskoro vrátim k svojmu pôvodnému zdraviu. Toto bola však naivná predstava. Pri nasadení antibiotík som zaznamenala iba miernu úľavu, po 3 týždňoch po ich nasadení sa choroba vrátila v plnej sile a antibiotiká už u mňa nemali žiadny efekt. Ako je to možné, že doteraz si vždy moje telo vedelo so všetkým poradiť a teraz to nedokáže?

Nasledovalo nekonečné a zúfalé blúdenie po lekároch špecialistoch – internisti, infektológovia, reumatológ, imunológovia, hematológ, pneumológ atď. Všetko s rovnakým výsledkom, že som v poriadku. Na papieri vraj iba dobiehajúca mononukleóza (vysoké hodnoty EBV), vysoké hodnoty CMV a VZV, pozitívna Mycoplasma pneumoniae a Chlamydia pneumoniae (obe vraj dostatočne zaliečené), nízke hodnoty vitamínu D a ľahký hormonálny a imunitný dysbalans, nič dramatické. Po mononukleóze (ktorú netuším, kedy som prekonala) sú vraj všetci unavení... Oficiálne mi bola pridelená diagnóza Chronický únavový syndróm (CFS).

Niektorí lekári mi odporučili posilňovanie imunity vo forme pohybu, čerstvého vzduchu, pozitívneho myslenia či výživových doplnkov, iní ma považovali za mladé labilné dievča s túžbou pritiahnuť na seba pozornosť. Ďalší boli presvedčení, že bolesti mám iba “v hlave” a mala by som vyhľadať pomoc psychiatra. Ja som si ale bola istá, že príčina mojich problémov určite “v hlave“ nebola. Rozhodla som sa aj napriek tomu dať na rady lekárov. Ako však posilňovať imunitu, keď sa nevládzete zdvihnúť z postele a celé mesiace sa cítite, ako s chrípkou?

V tejto fáze som už vôbec nevládala normálne fungovať a stala som sa odkázaná na pomoc rodiny aj so základnými vecami ako je napr. príprava stravy. Vďaka dištančnému vyučovaniu v období pandémie Covidu som si mohla nahrávať prednášky zo školy a touto cestou aspoň zostať v spojení so štúdiom.

Celé mesiace som prežívala obrovské zúfalstvo, kedy som celé dni v bolestiach preležala v posteli. Každé ráno som sa budila do nočnej mory, kedy som bola na papieri v poriadku, avšak v skutočnosti v bolestiach, neschopná fungovať a absolútne stratená v tom, čo ďalej. Napriek oddychu, zdravej strave, pohybu na vzduchu aj cez bolesť a všetkým možným prípravkom na imunitu sa môj stav nezlepšoval, ale zo dňa na deň zhoršoval. Spánok bol čím ďalej tým náročnejší, keďže boli niektoré symptómy veľmi výrazné a desivé. V noci som sa budila napríklad na to, že sa mi nedá dýchať a mám zvláštne bolesti na hrudníku.

Tieto príznaky som striedavo pociťovala na dennej báze:  

• neustály pocit chrípky
• zvýšená teplota
• bolesť hrdla
• extrémna únava
• bolesti chrbta
• bolesti krku
• sťažené dýchanie, pálenie na hrudníku
• výrazné akné
• bolesť a mravčenie končatín
• zvláštne búšenie srdca, mravčenie na hrudníku
• praskanie v kĺboch
• opakujúce sa gynekologické a urologické zápaly
• citlivosť na zvuk
• neschopnosť koncentrácie, mozgová hmla
• bolesť a tlak v hlave
• nevoľnosť
• návaly tepla
• zimnica
• veľmi bolestivá menštruácia
• bolesť ďasien
• zvláštny tlak v kolenách, neschopnosť chodiť

Po radách okolia som zmenila všeobecného lekára, ktorý mi vzhľadom na môj veľmi nepriaznivý a zhoršujúci sa zdravotný stav predpísal silnejšie antibiotiká na 3 týždne. Veľmi som dúfala, že sa mi na antibiotikách polepší, v tej fáze som sa už modlila aj za akúkoľvek čiastočnú či dočasnú úľavu. Pár dní po začatí antibiotickej liečby však prišiel šok, ktorý ma doviedol až na urgent. Moje príznaky sa 10x zintenzívnili, mala som obrovské bolesti rúk a nôh, chvíľami som nebola schopná ani chodiť. Z hlavy mi vyrážali intenzívne bolesti do chrbta, ľavej ruky. Nevedela som, čo sa so mnou deje, príznaky boli strašidelné. Základné vyšetrenia boli však opäť v poriadku, v užívaní antibiotík som teda pokračovala. S odstupom času už viem, že zhoršenie mojich symptómov bola Herxeimerova reakcia (herx) – reakcia organizmu na toxíny vylučované v dôsledku hromadného ničenia baktérií. Išlo vlastne o dobrý znak, že liečba fungovala a infekcia z môjho tela sa odstraňovala. Táto reakcia je zvyčajne prechodná a trvá niekoľko hodín až dní. Zhruba 2 týždne od začiatku liečby sa u mňa všetko zlomilo a ja som sa konečne cítila ako predtým. Bez bolestí, plná energie a nádeje, že nočná mora, do ktorej som sa 2 roky budila, konečne skončila.

Radosť však netrvala dlho a pár dní po vysadení antibiotík opäť prišiel pád - pôvodné príznaky sa mi vrátili v plnej sile. Z úst viacerých lekárov mi bolo povedané, že po toľkých antibiotikách už musia byť všetky infekcie dostatočne zaliečené a určite nevidia dôvod na akúkoľvek ďalšiu liečbu. Prístup všeobecného lekára bol úžasný, no napriek tomu sám priznal, že mi už nemá ako pomôcť. V tejto fáze som celé dni ležala v posteli, oficiálne zdravá a zaliečená, v skutočnosti však neschopná akejkoľvek aktivity.

Osamelosť a nepochopenie okolia

Zdravotný stav ma dotlačil k rozhodnutiu ukončiť pracovnú zmluvu a prerušiť štúdium, čo malo za následok prerušenie väčšiny sociálnych kontaktov. Cítila som sa veľmi osamelo a izolovane. Kým životy ostatných pokračovali ďalej, môj akoby zastal a mohla som sa tomu len nečinne prizerať. Najväčším problémom v súvislosti s pochopením mojej situácie okolím bolo, že navonok takmer vôbec nebolo vidno, ako zle som sa cítila. Výsledky som mala v poriadku, nemala som žiadne viditeľné zranenia a vyzerala som relatívne dobre. Keď som sa náhodou vonku stretla s niekým známym (na ceste k lekárovi, na prechádzke), tak mu fakt, že by som mala byť celý deň ležiaca a neschopná práce, prišiel absurdný. Ľudia vedeli moju situáciu pochopiť len veľmi ťažko, niektorí ma začali považovať za divnú, labilnú, iní za hypochondra. Na dennej báze som sa stretávala s radami typu:

• „Nemôže ti byť tak zle, aj my sme unavení.“
• „Ak ti nič nezistili, tak to máš určite len v hlave.“
• „Neľutuj sa tak, aj iní ľudia majú problémy.“
• „Mysli pozitívne.“

 

Aj takto som vyzerala v tom najhoršom trápení a bolestiach. Borelióza je často neviditeľné ochorenie.

Nikomu však nechcem a ani nemôžem nič zazlievať. Nebyť toho, že si týmto celým prejdem na vlastnej koži je veľmi pravdepodobné, že by som sa na to pozerala rovnako. Moji najbližší ma však poznali veľmi dobre a bolo im jasné, že si symptómy nevymýšľam a že by som dala všetko za to, aby som mohla opäť športovať, pracovať, študovať a tešiť sa zo života. Aj u nich však bola prítomná zmätenosť zo situácie, taktiež ich ťažila neschopnosť mi pomôcť.

Napriek tomu, že som v tomto období zažila naozaj veľmi temné momenty, často preplakala celé dni a noci, moja chuť žiť vždy prevážila. Preto som sa rozhodla zobrať moje zdravie do vlastných rúk a pátrať po príčine ďalej na vlastnú päsť.

Odhodlaná nájsť príčinu problémov 

Kým si moji rovesníci dokončovali školy a začínali budovať kariéry, ja som ležala celé dni v posteli a napriek zlému fyzickému aj psychickému stavu som denne prechádzala všetky možné vedecké štúdie, články, hľadala podobné príbehy či skúsenosti ľudí, od ktorých by som sa mohla odraziť. Skutočnosť, že po antibiotickej liečbe sa mi vždy aspoň čiastočne uľavilo ma utvrdzovala v tom, že problém bude pravdepodobne infekčného charakteru a nebude to len následok psychiky. Ako je to však možné, že mám všetky krvné testy v poriadku, bez akejkoľvek odchýlky v krvnom obraze či hodnotách zápalu?

Diagnóza Chronický únavový syndróm (CFS), ktorá mi bola pridelená, bola na internete spojená s veľmi pesimistickými informáciami a prognózou:

“Ochorenie je spojené s veľmi nízkou kvalitou života, 75% pacientov je nútených opustiť zamestnanie, približne 25% pacientov s veľmi ťažkým priebehom nie je schopných, až na výnimky, opustiť domov alebo lôžko. Úplne sa vylieči iba okolo 5% pacientov.“

S tým som sa však odmietala zmieriť. CFS som považovala len za akúsi nálepku a následok, nie príčinu mojich ťažkostí. Čím dlhšie som študovala, tým častejšie som sa stretávala s témou boreliózy. Automaticky som však toto ochorenie v mojom prípade vylučovala, keďže som na ňu bola viackrát testovaná s negatívnym výsledkom (opakovane u všeobecnej lekárky, infektológa, reumatológa a hematológa). Takisto si nepamätám, že by som niekedy v živote mala kliešťa, už vôbec nie tzv. červený fľak – erythema migrans. Vtedy som ešte netušila, aká obrovská je kontroverzia ohľadom testovania na boreliózu. Najlacnejšie testy ELISA, ktoré som opakovane absolvovala, bývajú veľmi často falošne negatívne. Pri dlhodobých infekciách už môže byť imunitný systém tak oslabený, že dané protilátky už tvorí len málo alebo vôbec. A to bol presne môj prípad.

Dva roky od počiatočných príznakov ma rozsiahle študovanie zaviedlo k súkromnému lekárovi špecializujúcemu sa na nejasné a chronické atypické stavy. Rozhodla som sa u neho absolvovať vyšetrenie a špeciálne krvné testy na chronické infekcie, a to aj napriek ich dosť vysokej cene. Nemala som na výber, každým dňom som sa cítila horšie. Týždeň po odberoch mi lekár oznámil, že mám lymskú boreliózu.

Diagnóza: Lymská borelióza

Spočiatku som cítila obrovskú úľavu, že sme konečne objavili príčinu mojich nevysvetliteľných ťažkostí. Nie je to len v mojej hlave! V spoločnosti tiež koluje presvedčenie, že borelióza sa relatívne jednoducho lieči a mohla by som sa z toho rýchlo dostať. Lekár, ktorý sa špecializuje práve na takéto chronické rezistentné infekcie ma však ihneď upozornil, že v chronickom štádiu je ochorenie veľmi rezistentné a je potrebné ho liečiť dlhodobou kombináciou viacerých antibiotík. Ochorenie môže byť v tele bez prejavov celé roky. Pravdepodobne u mňa išlo o staršiu infekciu o ktorej som nevedela, a teda nebola podchytená včas. Baktérie mali čas kolonizovať celé moje telo a vďaka tvorbe biofilmov a schopnosti meniť svoju podobu postupne prenikali hlbšie a hlbšie. Ochorenie zachytili iba špeciálne, citlivejšie testy.

Ročná antibiotická liečba: obrat alebo ďalšie sklamanie?   

Lekár mi navrhol podstúpiť ročnú liečbu kombinovaným antibiotickým protokolom pod jeho dozorom, kompletne hradenú pacientom, keďže išlo o neštandardný typ liečby. Vždy som bola človek, ktorý sa syntetickým liekom vyhýbal ako sa len dalo, doma sme nemávali skoro žiadne lieky, ani sme ich nikdy nepotrebovali. Keďže som však už v tej fáze vôbec nebola schopná fungovať a nikde inde som nedostala žiadnu odpoveď a strácala sa v množstve protichodných informácií a názorov, rozhodla som sa liečbu podstúpiť aj napriek tomu, že to mal byť risk a silný zásah do môjho organizmu. Veľa ľudí a lekárov v mojom okolí ma od toho odhováralo, že sa s takým niečím ešte nestretli a určite by to neodporúčali. Ja som však nemala na výber. Študovanie a pátranie na vlastnú päsť bolo, s mojím zhoršujúcim sa stavom, už v tom období veľmi ťažké.  Prevládali vo mne pocity zmätenosti, neistoty, ale konečne aj nádeje, že by som sa mohla vrátiť k pôvodnému životu. Tajne som dúfala, že antibiotická liečba bude tou “zázračnou pilulkou“ a posledným krokom v mojej liečbe...

Keď som si prvýkrát bola vyzdvihnúť v lekárni lieky na prvý mesiac a pol liečby, lekárnička bola v šoku a mimikou tváre mi dávala najavo, že takéto niečo ešte nevidela. Okrem antibiotík mi lekár predpísal aj doplnkové lieky, vitamíny a výživové doplnky pre lepšiu účinnosť a zvládnutie liečby. Antibiotiká som, na moje prekvapenie, znášala dobre. Keďže som sa nikdy predtým na nič neliečila a moje telo bolo dovtedy ušetrené od akýchkoľvek zásahov liekmi, nepociťovala som žiadne vedľajšie účinky. Jediným problémom, s ktorým som sa v súvislosti s liečbou stretla bola premnožená Candida v mojom tele, a to aj napriek užívaniu probiotík a nízko sacharidovej strave. Z tohto dôvodu som bola počas liečby dosť vychudnutá, keďže som musela výrazne upraviť jedálniček. Do liečby sme zapájali aj syntetické a prírodné antimykotiká. Počas celej liečby som chodila na pravidelné základné odbery krvi (vrátane pečeňových testov), ktoré som mala vždy v norme.

Prvý polrok som brala neustále jeden druh antibiotík, ostatné druhy sme striedali a pulzovali. Pri nasadení niektorých antibiotík som zaznamenávala aj herxy – dočasné zhoršenie príznakov. Na tejto kombinácii som sa cítila čím ďalej tým lepšie a podarilo sa mi úspešne ukončiť vysokoškolské štúdium. Depresia, smútok a úzkosť pomaly ustupovali a boli nahrádzané nádejou, optimizmom a sebavedomím.

V druhom polroku liečby som už nebola na antibiotikách každý deň, dni na a bez antibiotík boli zhruba pol na pol. Pri tomto režime sa môj stav začal bohužiaľ opäť postupne vracať do pôvodných koľají. Bolo mi však jasné, že na antibiotickej liečbe celé roky byť nemôžem, mala som ich už po krk. Taktiež sa prehlbovali aj moje ťažkosti s Candidou. Situácia, ktorej som sa tak veľmi bála sa žiaľ stala skutočnosťou, a po ukončení ročnej antibiotickej liečby som sa cítila prakticky rovnako ako pred ňou.

V lete po vysadení antibiotík bol môj stav ešte relatívne zvládnuteľný (v lete mi bývalo vždy trošku lepšie), mohla som aspoň v obmedzenom režime fungovať. V tom období mi po prvýkrát vyšiel pozitívny ELISA test na Borreliu, telo teda začalo tvoriť protilátky. Čo však budem robiť ďalej? Bolo mi jasné, že s príchodom jesene sa bude môj stav s veľkou pravdepodobnosťou opäť zhoršovať, a tak aj bolo.

Kontroverzia ohľadom lymskej boreliózy

Už počas antibiotickej liečby som sa postupne dozvedala o obrovskej kontroverzii, ktorá obkolesuje ochorenie lymská borelióza. Prvou zvláštnosťou bolo samotné testovanie a fakt, že aj napriek opakovaným negatívnym testom môžete byť nositeľom tohto ochorenia. A to aj napriek tomu, že ste nikdy nemali kliešťa ani tzv. červený fľak – erythema migrans.

Ďalšou záhadou bola pre mňa celá škála veľmi premenlivých a len ťažko uveriteľných symptómov, ktoré sú u každého pacienta individuálne. Častokrát sa mi striedali doslova z hodiny na hodinu. Tiež som nechápala ako je možné, že sa človek môže cítiť tak mizerne a v krvných testoch sa neukáže nič.  

Na internete kolujú absolútne protichodné informácie aj o jej liečbe. Niekde sa dočítate, že 3-týždňová liečba antibiotikami je dostatočná a ak vám po liečbe pretrvávajú nejaké príznaky, príčina je buď psychosomatická alebo ide o tzv. Post-Treatment Lyme Disease Syndrome (PTLDS) – syndróm po liečbe lymskej boreliózy, kedy bola infekcia antibiotikami odstránená, avšak pretrvávajú príznaky ako bolesť, únava, kognitívne poškodenie. Na tento syndróm však liečba neexistuje. Iní odborníci toto ochorenie považujú, pokiaľ nie je zaliečené v akútnej fáze, za nevyliečiteľné, resp. iba za zaliečiteľné. Niektorí vidia ako jediné riešenie dlhodobú liečbu antibiotikami, iní zase vkladajú nádeje do posilňovania imunity a fytoterapie.

Pesimizmus v komunite

Akoby nestačilo, že sa cítite fyzicky aj psychicky zle a strácate sa v množstve absolútne protichodných názorov a teórií. Akonáhle začnete hľadať informácie o liečbe a skúsenosti iných, s najväčšou pravdepodobnosťou prepadnete ešte väčšiemu strachu a zúfalstvu. Nepochopenie okolia a lekárov, tichá epidémia, pretrvávanie infekcie po liečbe antibiotikami, ďalšie strašidelné symptómy či prepojenie na rôzne autoimunitné či iné chronické ochorenia. V komunitách ľudí, ktorí majú dlhodobé problémy s lymskou boreliózou a jej koinfekciami (napr. Chlamydia, Mycoplasma, Bartonella či Babesia), žiaľ (aj pochopiteľne) vládne pesimizmus a zúfalstvo.

Postupne som objavovala príbehy ľudí, ktorí sú celé roky na antibiotikách a nedarí sa im vysadiť ich, zároveň sa však ani počas ich užívania necítia ideálne. Niektorí končia na invalidnom dôchodku, neschopní pracovať, odkázaní na pomoc blízkych, denne v obrovských bolestiach. Iní skáču z terapie do terapie, s postupne zmenšujúcou sa nádejou na vyliečenie.  Na jednej strane som bola rada, že som v tom nebola sama. Na strane druhej mi však bolo jasné, že sledovanie týchto komunít, fór či diskusií ma ku zdraviu nedovedie. Preto som sa rozhodla zamerať sa na príbehy ľudí, ktorí sa vyliečili. Odmietala som fakt, že by som sa z ochorenia nemala dostať, bola som odhodlaná nevzdať sa a bojovať ďalej.

Prírodná liečba boreliózy – Buhnerov protokol

Na jeseň 2022, pár mesiacov po vysadení antibiotickej liečby sa mi podľa očakávaní dosť pohoršilo a väčšina mojich pôvodných symptómov bola naspäť v plnej sile. Bola som vďačná, že sa mi podarilo úspešne ukončiť štúdium avšak na hľadanie zamestnania som, bohužiaľ, nemohla ani pomyslieť. Teraz som už však aspoň vedela čo bolo príčinou mojich ťažkostí, nakoľko som mala boreliózu potvrdenú už aj “konvenčnými“ metódami. Podľa lekárov som však už musela byť po ročnej a tak intenzívnej antibiotickej liečbe určite vyliečená a nepríjemné príznaky som si mala opäť vytvárať sama. Môj čas strávený v posteli sa každým dňom predlžoval a mne bolo jasné, že jediným riešením je vziať zdravie opäť do vlastných rúk a čo najrýchlejšie nájsť nejaký alternatívny, ideálne prírodný a dlhodobo udržateľný spôsob liečby.

Čím viac som študovala o borelióze, tým častejšie sa skloňoval akýsi Buhnerov bylinný protokol. Vyzeralo to celkom nádejne, mnohí sa na protokole začali cítiť lepšie, niektorí sa dokonca úplne vyliečili. Myšlienka, že by kombinácia bylín mohla postupne oslabovať baktérie a zároveň posilňovať môj organizmus mi dávala zmysel. Taktiež som bola veľmi potešená faktom, že išlo o stopercentne prírodné riešenie. Bylinky mali pôsobiť širokospektrálne bez rizika rezistencie. Stále som však mala ohľadom protokolu veľa otázok – čo presne mám užívať, v akej forme, ako často, kde si bylinky kúpiť, ako dlho bude liečba trvať atď.

Z toho dôvodu som si preštudovala najznámejšiu knižku od hádam najväčšieho odborníka na lymskú boreliózu, S. H. Buhnera – Healing Lyme (liečba lymskej boreliózy). V knižke ide do úplných detailov, zrozumiteľne vysvetľuje ako baktérie v tele pôsobia a ako čo najúčinnejšie eliminovať infekciu prírodnou cestou. Zaujalo ma, že nevidí riešenie iba v hromadnom zabíjaní baktérií, ale rovnakú dôležitosť prikladá aj modulácii imunity či ochrane a obnove štruktúr. Keďže Borrelia nikdy nie je v tele len sama a vždy sú prítomné aj koinfekcie, rozhodla som sa prečítať si aj doplnkové knižky s prírodnými protokolmi na koinfekcie Mycoplasma, Chlamydia, Bartonella, Babesia, Anaplasma a Ehrlichia. Testami potvrdené som mala len prvé dve, zvyšné som však testovaná nebola, ale podľa príznakov som predpokladala aj ďalšie infekcie.

Absolútne kľúčová bola pre mňa informácia o úspešnosti Buhnerovho protokolu, ktorú uvádza Buhner v knihe Healing Lyme, založená na spätnej väzbe od lekárov, naturopatov a pacientov:

“75% pacientov sa vďaka protokolu zotavilo úplne, 15% pacientov muselo pokračovať v užívaní minimálnych dávok niektorých bylín, aby sa im symptómy nevrátili, 5% pacientov pocítilo len určitú úľavu a zvyšných 5% pacientov považovalo protokol za zbytočný.”

Konečne nejaká nádej a navyše od človeka, ktorý má s týmto ochorením a jeho liečbou dlhoročné skúsenosti! Vo veľkom som si teda nakúpila všetky možné bylinky, doplnky a vrhla som sa do liečby.

Nie je Buhnerov protokol ako Buhnerov protokol

Na začiatku som nasadila Buhnerov protokol dosť chaoticky, snažiac sa zúfalo a za každú cenu dosiahnuť rýchle výsledky a akékoľvek zlepšenie. Brala som vysoké dávky všetkých možných bylín z protokolov na viaceré koinfekcie súčasne. Mala som pocit, že ak nebudem užívať čím skôr úplne všetko v maximálnych dávkach, z ochorenia sa nedostanem. Bylinky som nakupovala od rôznych dodávateľov, mojím jediným kritériom pri výbere bola cena. A to celkom pochopiteľne, keďže som v tej dobe nepracovala a potrebovala ušetriť kde sa dalo. Neuvedomovala som si, do akého rizika týmto správaním dostávam moje už vtedy dosť trápiace sa telo. Rozdiely medzi formou bylín (alkoholové/nealkoholové tinktúry, tablety, prášky, extrakty...) som taktiež veľmi neriešila, brala som, čo mali.

V tejto fáze som už bola pripravená na to, že aj pri prírodnej liečbe boreliózy sa môže dostaviť tzv. Herxheimerova reakcia (herx), čo je (ako som už uviedla vyššie v mojom príbehu) dočasné zhoršenie príznakov spôsobené rozkladom patogénov v tele. Je dôležité vedieť, že ľahký herx je bežnou súčasťou liečebného procesu a signalizuje, že telo reaguje na liečbu. Ak však pocítite silnejšiu reakciu, odporúča sa znížiť dávkovanie, postupovať pomalšie a zvýšiť dôraz na detoxikáciu.

Po cca. polroku na takto chaotickom protokole som žiaľ zaznamenala iba úplne minimálne zlepšenie. Nevzdávala som sa však a verila, že mi protokol zaberie. Liečba chronického ochorenia je dlhodobá záležitosť, človek musí byť trpezlivý. Nepripúšťala som fakt, že by som práve ja mala patriť do tých 5% ľudí, ktorí na liečbu Buhnerovým protokolom nezareagujú...

Na jeseň 2023, pol roka po úvodnom nasadení Buhnerovho protokolu som síce cítila mierne zlepšenie, stále som sa však cítila dosť zle na to, aby som bola schopná pracovať. Navyše prichádzala zima a s ňou aj očakávané zásadné zhoršenie symptómov. Bolo mi jasné, že vo svojom prístupe k liečbe musím niečo zmeniť.

Pri vzdelávaní sa o Buhnerovom protokole a fytoterapii pri liečbe boreliózy som natrafila na e-shop s bylinnými produktami na boreliózu – Onlyx. Rozhodla som sa ich kontaktovať s prosbou o pomoc pri výbere pre mňa najvhodnejšej liečby a produktov. Na základe odporúčania som začala užívať BORELISET (kompletný balíček na boreliózu vyvinutý podľa Buhnerovho protokolu) striedavo v kapsulovej a tinktúrovej forme s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky, keďže každá forma bylín obsahuje mierne odlišné spektrum liečivých zložiek. Produkty som nasadzovala postupne, presne podľa odporúčaní, ktoré som dostala a dopracovala som sa na dávky odporúčané na obale (približne polovičné ako odporúča p. Buhner). Upozornili ma, že k liečbe je potrebné pristupovať komplexne a byť trpezlivý. Dostala som rady k úprave životného štýlu, ako svoje telo čo najviac podporiť počas liečby. Zahŕňali detoxikáciu, dôležitosť pravidelného pohybu a pobytu na vzduchu, úpravu stravy, zaradenie základných vitamínov a minerálov, pitný režim... Väčšinu z týchto vecí som už mala v tej fáze dosť dobre zvládnutú, nakoľko som sa už v problematike lymskej boreliózy pohybovala dosť dlho a od detstva som mala vybudované veľmi dobré návyky. Pre mňa kľúčové bolo pracovať na zmiernení stresu a dostať moje telo do pokojného režimu, v ktorom by bolo schopné liečiť sa a regenerovať.

Doteraz nezabudnem na septembrový telefonát so zakladateľom projektu Onlyx - Tomášom, ktorý si v minulosti úspešne chronickou boreliózou prešiel. Bol si istý, že do Vianoc budem fit a žiadnu inú možnosť ani nepripúšťal. Ak mám byť úprimná, po vyše 4 rokoch trápenia sa mi také niečo už zdalo absolútne nereálne. Mne sa však naozaj postupne začalo polepšovať! Paradoxom ale bolo, že zlepšenie a zbavovanie sa symptómov si človek väčšinou až tak neuvedomuje, prichádza veľmi nenápadne. Moje zlepšenie som spozorovala hlavne na tom, že sa mi začínal postupne zapĺňať kalendár, nemusela som rušiť dohodnuté aktivity a viac a viac času som trávila mimo domu. Až keď som si v kľude sadla a vedome porovnala svoj aktuálny zdravotný stav s tým spred pár mesiacov som si uvedomila, že som takmer bezpríznaková. Vianoce 2023 boli pre mňa  prvé po veľmi dlhom čase, z ktorých som sa naozaj tešila. Boli jednoznačne zlomovým okamihom na mojej ceste za zdravím.

Aktuálne si už ani neviem predstaviť, aké to je každé ráno sa budiť v bolestiach, bez energie a s nekončiacim pocitom chrípky. Od ukončenia ročnej antibiotickej liečby (máj 2022) som nebrala žiadne antibiotiká, aktuálne beriem iba “udržiavaciu dávku“ produktu BORELISET, 1-krát denne 1 kapsulku INFLAM, IMUN a INFEX, 1 kapsulku denne produktu DUOTOX na podporu detoxikácie a pečene, základné vitamíny a minerály. Cítim, že táto kombinácia je pre mňa účinná aj na iné veci ako napr. sezónne virózy prípadne zapálené “kútiky” na perách, s ktorými som sa vždy z času na čas zvykla stretnúť.

Od úplne prvého kontaktu s Onlyxom som cítila, že toto spojenie má potenciál prerásť do niečoho hlbšieho a zmysluplného. Ľudsky, hodnotovo aj svojím príbehom sme si s tímom veľmi sadli, a práve preto som sa rozhodla stať jeho súčasťou. Je mi cťou pracovať pre poctivý projekt, v ktorom je kladený absolútny dôraz na prvotriednu kvalitu a čistotu produktov. Mojím cieľom je podporiť čo najviac ľudí na ich ceste k zdraviu, odovzdávať svoje skúsenosti, vedomosti a prinášať nádej a efektívne riešenia 😊

Hlavné ponaučenia z bylinnej liečby Buhnerovým protokolom

Spätne si uvedomujem, aké obrovské chyby som pri prvotnom nasadení a užívaní Buhnerovho protokolu spravila a aké dôležité je práve to, ako Buhnerov protokol užívate.

Moje najdôležitejšie postrehy, na ktoré by som si už druhýkrát dala väčší pozor:

• Bylinky/produkty treba nasadzovať postupne (jeden týždeň začať s jednou, druhý týždeň pridať druhú) a otestovať si ich toleranciu
• Je potrebné začať menšími dávkami a tie postupne navyšovať (výška finálnej dávky je individuálna, každý potrebuje inú dávku, je potrebné si to odsledovať)
• Každá forma bylín obsahuje mierne odlišné spektrum liečivých zložiek
• Potentnosť/sila sa medzi jednotlivými formami byliniek líši (napr. alkoholové tinktúry sú silnejšie ako bezalkoholové glycerínové tinktúry)
• Bylinky treba kupovať od kvalitných dodávateľov s jasným pôvodom (inak hrozí riziko prítomnosti pesticídov, plesní, ťažkých kovov atď.)

Ak by som to mala spätne zhodnotiť, tak by som už pri takto chronickej infekcii druhýkrát do dlhodobej antibiotickej liečby nešla, išla by som rovno prírodnou cestou. Nevyčítam si to však - vtedy to bolo to najlepšie, čo som s vtedajšími poznatkami vedela spraviť. Je ale dôležité podotknúť, že pri akútnej infekcii by som o antibiotickej liečbe neváhala ani sekundu. 

S určitosťou môžem povedať, že Buhnerov protokol bol jedným z najsilnejších pilierov mojej úspešnej liečby. Nie však jediným.

Ostatné kľúče k môjmu vyliečeniu

Napriek postupnému zlepšovaniu na Buhnerovom protokole som stále považovala za dôležité vypátrať, prečo vlastne v mojom prípade choroba prepukla. Chcela som odstrániť príčiny a posilniť organizmus tak, aby sa vedel proti infekciám brániť rovnako, ako predtým. Naše telo toho zvládne veľmi veľa a vždy robí všetko, čo je v jeho silách, aby nás ochránilo. Choroba a príznaky majú byť pre nás signálom, že je potrebné niečo zmeniť, pretože súčasné fungovanie je už pre telo neudržateľné. Každého k chorobe privedie kombinácia iných faktorov. U každého ide o skladačku, ktorú si musí postupne, formou pokus-omyl, vyskladať a vylúštiť sám. Mne tento proces trval 4 roky. Ak by mi niekto na začiatku ochorenia oznámil zistenia, na ktoré som za celé tie roky prišla, nebrala by som ich vážne.

Vďaka svojim rodičom a návykom, ktorým ma v detstve naučili som vždy dbala na zdravú a vyváženú stravu, dostatočný pitný režim, veľa pohybu na vzduchu, slnku, veľa spánku a ostatné návyky podporujúce zdravie. Kameňom úrazu bol v mojom prípade stres. Nie však ten akútny, ktorý pociťujeme napríklad pred skúškou či dôležitou prezentáciou, ale chronický, dlhodobý stres, ktorý sa hromadil v mojom podvedomí a prejavoval sa v rôznych oblastiach môjho života. Pokiaľ je telo v  strese, telesné procesy ako napr. trávenie, hojenie či posilnenie imunitného systému sú potlačené. Telo je v tzv. fight-or-flight mode (režim boja alebo úteku), v ktorom sa nedokáže liečiť a regenerovať. Určitá dávka stresu je v živote každého človeka nevyhnutná pre jeho správne fungovanie. Problém však nastáva, ak sa stres stáva chronickým a naše telo je v režime boja alebo úteku dlhodobo. Opakom tohto režimu je tzv. rest-and-digest mode, v preklade režim odpočinku a trávenia, ktorý navodzuje pocit bezpečia, relaxácie a pomáha  udržiavať homeostázu v tele.

Pred prepuknutím choroby som mala pocit, že je všetko v mojom živote v poriadku a som šťastná, vyrovnaná a bez stresu. Teraz už však vidím, aké extrémne silné je naše podvedomie. V skutočnosti bolo v mojom živote veľa vecí, ktoré ma zaťažovali, s ktorými som nebola vnútorne stotožnená a z ktorých som bola podvedome v obrovskom strese. Postupne, krôčik po krôčiku, som na tieto veci prichádzala a snažila sa ich riešiť. Na môj zdravotný stav to malo obrovský vplyv.

Dôležitým krokom v ceste za zdravím bolo v mojom prípade upokojiť sa a eliminovať stres z ochorenia a jeho (často veľmi nepríjemných a desivých) príznakov. Príznaky som sa časom naučila prijať a nebojovať proti nim, to spôsobuje telu ešte väčší stres. Brala som ich ako signál organizmu, že je potrebné niečo zmeniť. Uvedomujem si, že prvé roky ochorenia som bola pod extrémnym stresom zo všetkého, čo sa dialo a v takomto stave sa telo jednoducho liečiť nedokáže. Čítanie negatívnych príspevkov či článkov je dôležité nahradiť čítaním pozitívnych príbehov ľudí, ktorí sa  vyliečili. Ak to dokáže jeden, dokáže to každý.

Veľmi dôležité bolo aj uvedomenie, že patrím do kategórie ľudí s tzv. Type A personality (osobnosť typu A). Vždy som bola perfekcionistka, silne zameraná na výkon a dosahovanie výsledkov. Bola som podvedome nastavená, že všetko, čo robím musí byť na 120%.  Postupne som sa naučila uvedomovať si nezdravé vzorce v mojich myšlienkach a správaní, znižovala som tlak a nároky na samú seba a snažila sa viac oddychovať. V tejto oblasti mám však ešte stále na čom pracovať.

Ako sa cítim teraz?

S veľkou pokorou a zároveň rešpektom môžem skonštatovať, že sa cítim fantasticky. Ráno sa budím plná energie, chrípkové stavy pominuli, rovnako ako ostatné veľmi nepríjemné symptómy. Môžem sa opäť naplno venovať práci, športu, rodine a priateľom. Som extrémne vďačná p. Buhnerovi, ktorý spravil vo svojom štúdiu a knihách neskutočný kus roboty a pomohol miliónom ľudí s touto diagnózou, vrátane mňa.

Moja cesta bola dlhá a náročná, ale naučila ma veľa o trpezlivosti, vytrvalosti a o tom, aké dôležité je veriť sebe a celému procesu aj v tých najťažších chvíľach. Pochopila som, aké dôležité je nenechať sa odradiť negatívnymi názormi druhých a aké kľúčové je počúvať svoje telo a veriť vlastnej intuícii. Dnes môžem s istotou povedať, že borelióza ma nakoniec priviedla na cestu, ktorú by som bez nej nikdy neobjavila a momentálne zažívam jedno z najkrajších období môjho života. Vždy som si vážila život a tešila sa z neho, ale borelióza to posunula ešte na vyšší level. Mojou morálnou povinnosťou je šíriť osvetu v tejto problematike a pomôcť čo najviac ľudom s týmto ochorením. Ak som sa z toho dostala ja, určite sa môžete aj vy!

Zuzana Klimentová
klimentova@onlyx.com - Na akékoľvek otázky vám veľmi rada e-mailom zodpoviem 😊